Viem si to živo predstaviť...

Autor: Marcela Sabová | 24.1.2012 o 13:33 | (upravené 24.1.2012 o 14:18) Karma článku: 14,75 | Prečítané:  4725x

„Víte co nechápu, Marcelo?“ pýta sa môj český kolega. „Jak je možné, že tam zemřelo tolik lidí, když se ta havárie odehrála téměř při břehu? Vždyť ti lidi mohli klidně vyskákat z lodě a doplout bez problémů na souš“, a zasvätene krúti hlavou, no nikdy predtým na tak veľkej lodi nebol. Ja hlavou nekrútim. Rok a pol som pracovala na zaoceánskych výletných lodiach. Viem si to teda celkom živo predstaviť...

Nemôžem hodnotiť to, čo a prečo sa na Concordii stalo, lebo som tam nebola. Viem však vzniknutú paniku medzi ľuďmi veľmi dobre pochopiť. Často sme sa plavili dva dni a dve noci na otvorenom mori, nikde nič okrem nejakej tej zatúlanej čajky, delfína alebo veľryby. Romantika ako z hollywoodskeho filmu. Ale len do doby, kým ma vždy a znova neprepadla myšlienka (a že ma prepadla často),  čo keby sa tu teraz niečo stalo. Či už na otvorenom mori alebo blízko pobrežia. Ako člen posádky som síce absolvovala povinné „boat drilly" zhruba dva krát do týždňa, no práve tieto ma vždy ubezpečili o tom, že keby niečo vypuklo, neskončilo by sa to pre nás asi dobre. Počas cvičení totiž mnohí pasažieri a bohužiaľ niekedy ani „cvičená" posádka nevedeli, čo robiť. Nakoniec sa ten dril vždy nejako „zbúchal". Ale hneď ako skončil, takmer každému vyfúkol z hlavy tak rýchlo, ako morský vánok. Kto a načo by si mal niečo také zložité na tých pár dní pamätať, veď veľké lode sa dnes už nepotápajú...

Každý síce pri nalodení dostane kartičku so stanovišťom v prípade poplachu, ale myslíte, že pri vypuknutí paniky mozog vie, kde je pravo bok a kde ľavo bok, na ktorom poschodí sa momentálne nachádzam, kde je predok a kde zadok lode? Či už oceľové útroby pre posádku alebo tapetované pre pasažierov, dokonale dokázali zmiasť orientáciu. Moje „pracovisko" bolo zhruba 300 metrov dlhé a malo 12 poschodí a to ešte nerátam podpalubie s ďalšími... Často ma pri zaspávaní napadlo, že keď sa loď začne potápať v noci, tak kým vyleziem z mojej -3ky, kde som mala brloh, na prízemie, loď už bude dávno potopená... Tu ani nešlo o počet poschodí ale o bludisko chodieb, v ktorom som mala problém sa orientovať aj po niekoľkých mesiacoch strávených na lodi. A pri predstave, že by sa v tom bludisku naraz tlačilo niekoľko stoviek ospalých a spanikárených členov posádky a hľadalo by cestu hore... A vyššie by sa odohrávalo niečo podobné, ešte horšie, lebo obsadenie by stvárňovali tisícky pasažierov... Ďalším problémom by asi bola znalosť angličtiny niektorých členov posádky, konkrétne tých z Indonézie a Filipín. Neviem, či by vedeli zdatne ukľudňovať a navigovať ľudí do bezpečia...Na to by lodný slang typu „I go break", „Babaloo" alebo „Maybe chance?" nestačil... Ale zas ktovie, keď ide o život...

Pasažieri boli tiež kapitola sama o sebe... Keď loď vypláva z prístavu, je prvá povinnosť urobiť riadny dril pre všetkých. Mnohí z turistov sa ho zúčastnili len preto, lebo im počas drilu pozatvárali všetky stravovacie zariadenia... Moja povinnosť počas drilu bola stáť v koridore, navádzať ľudí správnym smerom k im prideleným záchranným člnom a následne skontrolovať, či sú všetky kabíny v mojom úseku prázdne. Mnohí pasažieri si ani nevedeli navliecť záchrannú vestu (ak ju vôbec vedeli v kajute nájsť - mohla im aj oči vypichnúť), zabúchavali si šnúrky od viest do dverí kajút, takže sa potom v strede rozbehu z kabíny museli prudko zastaviť a nevedeli prečo...no tragikomédia. A to bol len nácvik. Preto si viem veľmi dobre a  živo predstaviť, aké by to asi bolo v reále...Keby išlo o život. Až na výnimky by asi každý bojoval sám za seba. Hlava nehlava. Žiadne pravidlá a postupy.

Pasažieri a posádka Concordie mali asi jediné šťastie v tom, že boli relatívne blízko k brehu. Že sa im niečo neprihodilo na otvorenom mori. Že to s nimi nešlo tak prudko ku dnu ako s Titanicom. Bohu za to vďaka.

P.S.: Keď sa niekedy rozhodnete ísť na plavbu loďou alebo na lodi pracovať, prvé, čo si pri nalodení zistite je, kde všade sa  nachádzajú záchranné vesty a kde sú najkratšie únikové cesty k člnom. Až potom sa zamerajte na stravovacie, zábavné a iné časti lode... Lebo plaviť sa loďou je krásne. Až kým sa niečo nestane...

 

To je vždy nejaká švanda na tých driloch...

To je vždy nejaká švanda na tých driloch...

Plaviť sa loďou je nádherné...

Plaviť sa loďou je zážitok na celý život...

Zdroje a fotografie:

http://swansongrp.com/panama/christmas.html

http://www.voyagesdestination.com/cruises-en-50-Costa_Concordia.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?