8 m2

Autor: Marcela Sabová | 29.1.2012 o 13:51 | (upravené 29.1.2012 o 14:29) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  1170x

Tak premýšľam, koľko obytného priestoru k spokojnému životu naozaj potrebujeme. Tento víkend trávim u rodičov. Majú priemerne veľký rodinný dom, ale mne sa priemerný nezdá. Žijem v byte s rozlohou 32 m2 už nejaký ten piatok. Keď som do neho vošla prvýkrát, zdal sa mi malý, ale už som si naň zvykla. Je v ňom všetko, čo potrebujem.

Keď som robila na výletnej lodi, žila som so spolubývajúcou v kabíne, ktorá mala asi 8 m2. Niekedy sme v nej trávili čas aj štyria naraz. Ja, spolubývajúca a naše drahé polovičky. Bol to neraz zaujímavý pohľad, keď som vošla do kabíny. Horná posteľ bola zastretá závesom a spoza závesu trčali päty, ktoré sa už do postele nevošli. Typovala som to na Európana, Aziati sú menší, skladnejší. Tak sme sa s tým mojim zdekovali na prízemie, zastreli záves a mali sme súkromie. Keď niekto plánoval vstať z postele a odskočiť si na toaletu, vždy sme si to nahlásili predtým, aby nevznikla v kabíne zbytočná tlačenica. Dvaja stojaci ľudia sú na jednu lodnú kabínu viac ako dosť... Nikdy predtým by som neverila, že budem schopná žiť v tak malom priestore dlhší čas. Bola som.

Táto kabína je ešte celkom v pohode...

Život na lodi mi priniesol okrem nejakých tých negatív hlavne veľa pozitív. Spriatelila som sa tam s mnohými ľuďmi, najradšej som mala Indonéžanov. Sú veľmi ľudskí a priateľskí. Moj dobrý priateľ, Putra, mi vždy načúval a stačilo sa mu o mojej túžbe vidieť jeho rodnú krajinu Bali zmieniť len raz. Ozval sa mi, keď som už s loďami skončila a bola naspäť doma, že je práve doma na dovolenke, či neprídem. Prišla som, jasné. Nebola to však klasická dovolenka v dovolenkovom rezorte, bývala som u domácich, konkrétne u Putrovej švagrinej Deni, v mestečku Dalung. K pláži Kuta som to mala zhruba 20 km, čiže žiadny poetický výhľad z hotelovej izby na more, ale veľmi prozaický do susedovho okna, ktorý mal dom pár metrov cez prašnú cestu. Keď som prvý krát videla Dalung, nechcela som veriť, že sa nachádzam na Bali. Ale povedala som si :"Darovanému koňu na zuby nepozeraj" a „Všetko zlé je na niečo dobré" a išla som do toho.

Bývanie u Deni bolo veľmi skromné a jednoduché. Malý dvojizbový domček nemal žiadnu záhradu, lebo pozemky na Bali sú nehorázne drahé. Na vnútorných stenách domu bolo množstvo plesnivých fľakov, zapríčinenými vysokou vlhkosťou. Chladnička bola plná mištičiek s kvetmi pripravenými na obety bohom, t.j. žiadne jedlo. Žiadna sedačka, žiadna teplá voda, žiadna sprcha, miesto záchoda len stupačky a diera... Namiesto sprchy len akási nádrž, do ktorej sa napustí studená voda a tou sa potom pomocou nádobky na to určenej oblieva. Nefalšovaný tropický raj... Večer ma dorazili po dome lietajúce šváby či čo to bolo, ktoré boli veľkosti topánky...Gekóny a myši pobehujúce po dome mi proti tomu nerobili žiadne problémy...Aj keď mi Deni zakaždým, keď som sa pri „nájazde" švábov s výskotom hádzala na zem, so smiechom hovorila, že by som tam nemohla žiť, po dvoch týždňoch som si na to nejako zvykla. Ale na konci pobytu som bola rada, že už idem späť domov...

Ešte by som si na kratší čas rada vyskúšala život v nejakom malom africkom slamenom domčeku. Len pre lepšie porovnanie. Ale aj bez tejto skúsenosti už viem, že na život toho priestoru naozaj veľa netreba. Som rada, že mám strechu nad hlavou, čistý a suchú posteľ na spanie a pohodlný gauč. Ale myslím, že keby som žila niekde v tropickej oblasti, kde nebýva zima, vystačila by som aj so skromnejšími pomermi. Minule som čítala článok o mladej žene, ktorá si na Manhattane prenajíma byt s rozlohou 8 m2, vyjde ju to na 800 USD mesačne. Má veľmi maličké a skromné bývanie (podobalo sa to lodnej kabíne), ale má malé okienko, z ktorého je výhľad na Central Park. Radosť z tohoto výhľadu pre ňu znamená viac ako „normálne" bývanie vo väčšom byte v menej zaujímavej lokalite a je šťastná. Nečudujem sa jej. New York je úžasné mesto a keby som tam mala možnosť pracovať a žiť, postačilo by mi na to tiež tých 8 metrov štvorcových. Samozrejme, toto je dostačujúca rozloha len pre jedného človeka, ale zoberme si, že pomaly každý tretí mladý človek v dnešnej dobe žije sám...

Nechápem ľudí, ktorí sa stažujú na život u nás, stále majú málo a neustále sú s niečím nespokojní. Opodstatnená nespokojnosť je dobrá vec, ženie človeka vpred, ale mám na mysli tú zbytočnú nespokojnosť. Pritom títo ľudia majú strechu nad hlavou. Máme tu aj celkom slušnú zdravotnú starostlivosť a ešte stále aj dôchodky (napr. v Indonézii ich nemajú). Frfľoši by mali zájsť trocha pozrieť do sveta, ako sa žije inde. My sa tu vôbec nemáme tak zle, ako sa mnohí tvárime. Ja viem, mohli by byť vyššie platy a nižšie ceny, ale stále je to dobré. Jeden cestovateľ a dobrodruh, ktorý sedem rokov stopoval po svete a spával celý ten čas pod širákom, povedal jednu krásnu myšlienku: „Keby sme prestali preceňovať to, čo nemáme a podceňovať to, čo máme, nebola by viac nespravodlivosť medzi ľuďmi." Ja by som to modifikovala na : "nebolo by toľko zbytočnej nespokojnosti". Všetky problémy na svete by to určite nevyriešilo, ale zmiernilo by sa veľa negatívnych pocitov. Boli by sme šťastnejší a svet by vyzeral inak. Som o tom presvedčená. A čo vy?

Naše obydlia v porovnaní so svetom nie sú zrovna najmenšie...

Zdroje a fotografie:

http://adrian1974fulga.wordpress.com/crew-cabins-accomodation-on-cruise-ships/p1030786-2/

http://www.ziveslovensko.tv/videos/obec-liptovska-teplicka/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?