Cestovanie nemusí byť len výsadou bohatých. Potrebujeme hlavne čas.

Autor: Marcela Sabová | 27.6.2012 o 10:21 | (upravené 27.6.2012 o 13:39) Karma článku: 9,72 | Prečítané:  1076x

Snáď takmer každý z nás sníva o tom, že vycestuje do vzdialených krajín a spozná nový, nečakane iný a krásny svet. Predstavuje si, ako sa jedného dňa zbalí, nechá všetko tak a odíde objavovať nepoznané. Zo sna ho však náhle vytrhne buď stav bankového konta, rôzne záväzky alebo jednoducho len strach uskutočniť svoj sen, strach z neznáma. Sú však aj ľudia, ktorí tieto „strašiaky" prekonali. Inšpirujú nás a sú dôkazom toho, že človek si môže plniť svoje sny, aj tie najodvážnejšie. Jediné, čo k tomu potrebuje je čas a odvaha ísť za svojím snom. Jedným z tých, ktorí svoj sen premenili na skutočnosť, je aj Roman Vehovský. Chcel dokázať, že cestovanie nemusí byť len výsadou bohatých. Podarilo sa mu to...

Len tak sa zbaliť a vyraziť do neznáma...Len tak sa zbaliť a vyraziť do neznáma...Roman Vehovský

Zbalil do batohu niekoľko základných vecí, spacák, moskytiéru a pár okopírovaných listov školského atlasu. So slovami „Tak sa tu mějte fajn, za pár let jsem zpátky" sa rozlúčil s rodičmi a vydal sa do sveta. Ako sám hovorí, urobiť rozhodnutie a započať cestu bolo to najťažšie z celého putovania. Všetko ostatné už išlo akosi samo od seba. Nemal stanovený ani cieľ cesty ani časový horizont putovania ani termín návratu domov... Bola to cesta osudu a náhody...

Rozhodol sa, že sa pozemnou cestou, a to konkrétne autostopom, dopraví z rodného Česka až do Austrálie, kde si  na miestnych farmách našetril  na ďalšie mesiace putovania po Austrálii a na dlhšie cestovanie po Ázii. Keďže život v tejto časti sveta je oveľa lacnejší ako u nás, našetrené peniaze mu potom dlho pokrývali bežné výdaje na základné životné potreby. Často jeho mesačné výdaje neprekročili viac ako 100 USD. Na cestách zistil, ako veľmi sa človek dokáže uskromniť v snahe uskutočniť svoj sen.

Niekoľko rokov putoval autostopom po Austrálii, Novom Zélande a Ázii. Celý ten čas prespával pod holým nebom, v spacáku. Stanovil si totiž zásadu, že počas putovania nebude využívať ubytovacie zariadenia. Vždy si preto plánoval cestu tak, aby sa vyhýbal zimným obdobiam alebo obdobiam ďažďov v tej ktorej krajine. Častokrát sa mu však stalo, že ho pohostinní miestni ľudia pozvali na občerstvenie alebo mu ponúkli miesto na prespanie v ich neraz skromných príbytkoch. Vďaka tomu mal možnosť spoznať obrovské množstvo ľudí a ich osudov a objektívom jedinečným spôsobom zachytiť ich bežný denný život. Na cestách si privyrábal ďalšími príležitostnými prácami, napr. v Japonsku predával vlastné fotografie, ktoré nafotil počas cestovania. Takto strávil putovaním po svete neuveriteľných sedem rokov. Ako sám hovorí, bol to jeho najdlhší autostop života.

Roman počas svojho putovania pochopil, že cestovanie nie je o turistických atrakciách, ktoré na nás číhajú na každom kroku. „Veci, ktoré majú skutočnú hodnotu sa kúpiť nedajú, tie sú zadarmo". Pochopil, že cestovanie je o neustálom objavovaní nového, o zážitkoch, o spoznávaní ľudí, pochopení sveta  a o pochopení seba samého. To je skutočné poslanie cestovania.

O jeho úžasných zážitkoch a netradičnom spôsobe cestovania  sa môžete dozvedieť viac na jeho besedách, ktoré sa konajú po celom Česku a Slovensku. Zaujímavé rozprávanie je doplnené o premietanie jeho jedinečných fotografií z ďalekých ciest. O Romanovej ceste sa tiež dočítate viac  v poradí už jeho druhej knihe, ktorá zachytáva druhú polovicu sedemročného putovania. Nejedná sa o klasický cestopis, je to veľmi osobný a emotívny príbeh o dlhej a neobvyklej ceste, kde dôležitejšie než navštívené miesta sú stretnutia s ľuďmi, ktoré inšpirujú viac ako turistické pamiatky.

 

Dôležitejšie než navštívené miesta sú stretnutia s ľuďmi

 

Kde sa hrabe 5* hotel...

 

Fotografie : Fotogaléria Romana Vehovského

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?