Prídem do práce a do hodiny nálada v prdeli. Niekto mi ju parádne pokazil, ale keďže web je vec verejná, nebudem písať kto a prečo. Ešte stále som závislá na zamestnávateľovi...Už by sa zdalo, že celý deň bude nanič, ale našťastie sú tu tie obedy, polhodinky či hodinky našej slobody, kedy sa môžeme vymaniť z okov a slobodne brázdiť okolie firmy. Tak som sa teda vybrala do mojej obľúbenej reštaurácie, ktorú som spomínala už minule. Nie, gulášik tento krát nemali, ale pochutila som si na rovnako výbornej sviečkovej. Čo ma však potešilo oveľa viac bol čašník, ktorý mi priniesol jedlo a nečakane mi poďakoval za blog, ktorý som im minule venovala. Tak ma to potešilo! Ten blog som už písala pár mesiacov dozadu a ani ma nenapadlo, že sa dostane až do Plzeňskej pivnice:-). Písanie blogov som na nejakú dobu prerušila, lebo som jednak nemala nápad a jednak sa mi zdalo, že to nemá zmysel. Tento čašník ma však tak potešil a motivoval! Tak predsa to zmysel má! Och ako dobre, hovorím si, že je na svete toľko ľudí, a nie všetci sú tu len na to, aby nás nasierali...Sú tu aj ľudia, ktorí nás motivujú, nalaďujú na správnu vlnu, tešia, rozosmievajú a robia nás šťastnými. A stačí k tomu tak málo, napríklad úsmev, mrknutie alebo pochvala. A práve na tú pochvalu to chcem dnes upriamiť. Nechcem tu nikomu hovoriť, čo má robiť, ale keď sa Vám chce, skúste to aj dnes, pochváľte niekoho! Za hocičo, aj za drobnosť. Urobíte dobre nielen dotyčnému ale aj sebe:-). A ja dúfam, že aj keď som dnes zatiaľ nikoho nepochválila (ale ešte je čas do večera:-), tak som urobila dobre aspoň tým, že som tento blog napísala. Snáď to niekoho nakopne k pochvale. Je lepšie chváliť ako haniť...
Tak sa majte všetci fajn, majte pekný dník a nasieračov odzbrojte žiarivým úsmevom. Nech im aj oči vypichne!
Pa